Prechádzka mestom … na stránkach VirtualTravel.sk
| « Máj » « 2012 » |
||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
| 30 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
| 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
| 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
| 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
| 28 | 29 | 30 | 31 | 1 | 2 | 3 |
meniny má Želmíra
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese humenne.k3.sk
Najstarší dokument, ktorý svedčí o tom, že už v 18.storočí boli
v Humennom židia, je zmluva uzavretá 29. septembra 1743 medzi Máriou Arva
Szivi a židom Mozesom Jakabom. V meste kedysi pôsobili spolky Sandok, talmud
tóra, ženský dobročinný spolok, založený v roku 1890. Židovské rodiny
obývali centrum mesta, kde pôsobili ako obchodníci, lekárnici a
poľnohospodári. V Humennom boli vybudované dve synagógy. Prvá v roku
1795 a nová synagóga v roku 1930, ktorá bola asanovaná za prispenia
komunistov v roku 1970. Na mieste novej synagógy teraz stojí budova
Národnej banky Slovenska.
Historické
údaje hovoria, že na židovskom cintoríne v Humennom sa pochovávalo od roku
1828, kedy židia odkúpili od uhorského štátu pozemky terajšieho cintorína
(židovská hora). Cintorín v Humennom patrí medzi najstaršie a rozlohou
najväčšie cintoríny na Slovensku. Na cintoríne sú pochovaní významní
občania mesta. Ako prví rabín (kňaz) Jakob Spira, ktorého ostatky boli na
tomto cintoríne uložené v roku 1873. Posledným rabínom v Humennom bol
Chajim Arje, ktorý bol v roku 1942 deportovaný, a do Humenného sa už
nikdy nevrátil. K významným rodinám pochovaným na tomto cintoríne patria
aj rodiny Stern, Jozefovič, Guttman a mnohé iné významné rodiny.
Tento cintorín si zasluhuje pozornosť mesta z historického hľadiska.
Jeho história je zaujímavým objektom jednak pre turistov prichádzajúcich
každoročne do nášho mesta, ale aj pre rodinných príslušníkov z celého
sveta, najmä z Izraela, USA, Kanady, Austrálie, ktorí tu majú pochovaných
svojich najbližších.
Cintorín prešiel v rokoch 2005–2011 veľkou rekonštrukciou a toho
času je atraktívnym objektom záujmu v rámci cestovného ruchu.
Autori: Igor RINTEL a Juraj Levický (Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR)